Slovanské hradisko v Mikulčiciach, Kostol sv. Margity v Kopčanoch a jeho okolie sú výnimočným svedectvom o kultúre významného zaniknutého západoslovanského štátneho útvaru, Veľkomoravskej ríše (Veľká Morava), ktorá počas celého jedného storočia silno ovplyvňovala politické i hospodárske dianie vtedajšej stredovýchodnej Európy.

Mikulčicko-Kopčianska aglomerácia bola jednou z kľúčových centier štátu Veľkej Moravy. Táto ranostredoveká aglomerácia nepredstavovala súvislo osídlenú plochu. Štruktúra osídlenia bola do značnej miery určovaná prírodnými podmienkami údolnej nivy. Hoci tu v 8.- 9. storočí neexistovali pravidelné povodne, aké sú známe z obdobia neskorého stredoveku a novoveku, vtedajšie obyvateľstvo prednostne vyhľadávalo vyvýšené polohy. Takéto miesta sa nachádzali najmä na piesčitých dunách, ktoré sa tvorili vyvievaním zo štrkopieskovej bázy riečneho údolia. Na dunách sa sústredil hlavný život v praveku i ranom stredoveku.

Mikulčicko-kopčianska aglomerácia je nominovaná na zápis do Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Na Slovensku do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO patria tieto územia s univerzálnymi kultúrno-historickými hodnotami: Banská Štiavnica,  Spišský hrad s okolím, Bardejov a Vlkolínec. Všetky uvedené kultúrne hodnoty Slovenskej republiky sú prezentované na stránkach www.cestaunesco.sk

Územie nominované na zápis do Zoznamu svetového dedičstva je  topograficky ohraničené pôvodnou prístupovou komunikáciou ku kostolu z juhovýchodu, zachovanou časťou východného ramena Moravy z juhozápadu a hlavným tokom rieky zo západu. Na severozápade je nominované územie vymedzené hranicami pozemkov v miestnej časti nazývanej Za Novou Struhou a západným okrajom vodného kanálu Tvrdonice – Holíč , označovaného v mapových podkladoch pôvodne ako Struha, dnes Nová Struha. Severovýchodnú časť územia ohraničuje barokové Kačie jazero s Kačím kanálom.

Územie nominované na zápis do Zoznamu svetového dedičstva obsahuje tiež areál barokového hospodárskeho dvora, ľudovo nazývaného Kačenáreň, v ktorom  dominuje barokový objekt ústrednej budovy - horárne. Tu sa plánuje s vybudovaním správy a návštevníckeho centra pre slovenskú  časť nominovaného územia.

Kostol sv. Margity sa nachádza v inundácii rieky Moravy na území obce Kopčany v juhozápadnej časti Slovenskej republiky, asi 1,5 km východne od jadra aglomerácie v Mikulčiciach, na juhozápadnom výbežku najvýraznejšej duny východnej časti Mikulčicko-Kopčianskej aglomerácie označovanej aj miestnym názvom „Za jazerom pri svätej Margite“.

Kostol je jednoloďová stavba s nepravidelným obdĺžnikovým presbytériom. Prechod medzi presbytériom a loďou je jednoduchý, bez víťazného oblúka. Celkové rozmery stavby sú 11,9 x 5,21 m. Základným stavebným materiálom sú tenké pieskovcové dosky z miestnych lomov. Murivo stien dosahuje hrúbku 60 cm.

Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch je jediným autentickým, v hmote, forme, dizajne, materiále, takmer kompletne zachovaným veľkomoravským kostolom s pôvodným využitím a funkciou. Počas svojho vývoja kostol prešiel viacerými  stavebnými etapami, ktoré však zachovali jeho veľkomoravskú podstatu. Pri kostole sa od najstarších dôb nachádzalo pohrebisko, z ktorého niekoľko hrobov bolo zistených archeologickým výskumom.

Kostol je staticky zabezpečený, s novým strešným plášťom. Exteriérové fasády s výnimkou západnej časti sú reštaurované. Ostatné časti kostola s cintorínom sú v štádiu projektovania. Budú navrhnuté v súvislosti s celkovou koncepciou česko-slovenského archeologického parku Kopčany - Mikulčice, ktorý bol v roku 2006 prezentovaný všetkým zúčastneným stranám .  Obec Kopčany na svoje náklady udržiava jestvujúce prístupové komunikácie ku kostolu.

Okolo kostola je cintorín s hrobmi z 9.-17./18. storočia. Z pôvodnej úpravy hrobov sa zachovali neopracované kamenné náhrobné dosky, aké sa v tomto regióne používali na označovanie polohy hrobov v 11.-13. storočí. Veľkosť cintorína nie je známa. Jeho plochu v 18. storočí naznačuje veľkosť parcely, na ktorej kostol stojí. Cintorín je v súčasnosti (2007) neupravený, pokrytý trávnatým porastom.

Jedná sa o pozostatky unikátneho podniku na chov rýb a odchyt divých kačíc, dodnes ľudovo nazývaného Kačenáreň. Bol založený v roku 1736 Františkom Lotrinským pre potreby cisárskeho dvora vo Viedni. Hospodársky dvor Kačenáreň sa skladal z dvoch častí – z umelého jazera na chov kačíc a z komplexu budov horárne.

Jazero so sústavou kanálov bolo vybudované v tvare obdĺžnika s plochou 14 400 m2. Brehy boli vydláždené veľkými plochými kameňmi. Z rohov rybníka ústili krivé kanály, ľudovo nazývané choboty v tvare polmesiaca. Oblúky chobotu boli z vŕby. Na oblúkoch boli podľa holandského vzoru natiahnuté siete. Okolo jazera bola lúka s vysadenými ovocnými stromami. Jazero obtekal z troch strán potok. Zo štvrtej strany ho obtekala riečka Struha. Zo Struhy bol prítok vody do jazera.

Prevádzka odchytu kačíc a Kačenárne trvala nepretržito 182 rokov , až do roku 1918. Okolie jazera je v súčasnosti nevyužívané a je zarastené náletovou zeleňou.

Okolie jazera je zároveň považované za plochu s množstvom archeologických nálezov z veľkomoravského obdobia.

Druhou časťou areálu tzv. Kačenárne boli obytné a hospodárske budovy. V súčasnosti stojí iba hlavná budova v tvare L – tzv. horáreň. . Boli tam tri izby, kuchyňa, chodba, komora na odkladanie mŕtvych kačíc a sklad obilia. Vo dvore stála stodola a stajne. V strede všetkých budov bol dvor so studňou. Celý priestor uzatváral murovaný plot s bránou.

Objekty  sa v súčasnosti nachádzajú  v stave ruiny. Okolie týchto budov je zároveň považované za plochu s množstvom archeologických nálezov z veľkomoravského obdobia. Celý areál jazera a hospodárskeho dvora bude v budúcnosti pamiatkovo obnovený.

V nominovaných miestach sa koncentrujú informácie o ekonomickej a politickej úlohe veľkomoravských centier v stabilizačnom procese ranostredovekých štátov strednej Európy. Základným rysom, ktorý podčiarkuje výnimočné postavenie Mikulčicko-Kopčianskej aglomerácie, je prítomnosť murovanej monumentálnej cirkevnej či svetskej architektúry, objavenej v nezvyklom počte a kvalite. Je dokladom najvýznamnejšieho obchodného centra vtedajšieho sveta.

Pre slovenskú časť Mikulčicko-Kopčianskej aglomerácie bol spracovaný návrh na vyhlásenie za Pamiatkovú zónu (pamiatková zóna Kopčany - územie s kostolom sv. Margity Antiochijskej, jeho okolie a nárazníková zóna tohto územia) podľa § 17, ods. 2 zákona č.49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu a odovzdaný dňa 19.7.2007 na Ministerstvo kultúry SR. Právoplatnosťou návrhu na vyhlásenie územia  z júna 2008 sa stala Mikulčicko-Kopčianska aglomerácia Pamiatkovou zónou.

Na slovenskej strane je forma prezentácie nominovaného územia ako celku predmetom ďalších stupňov projektovej dokumentácie v nadväznosti na urbanistickú štúdiu doc. Gregorovej a kol., a to koordinovane v spolupráci s českou stranou tak, aby vytvorili výrazovo jednotný celok. Vzhľadom na rastúci záujem verejnosti a zvyšujúcu sa návštevnosť miesta bol v roku 2006 inštalovaný v obci a pri vlastnom objekte kostola dočasný informačný systém o mieste a význame kostola. Kostol bol zapojený do turistických trás a prístupové komunikácie vyznačené turistickými značkami.

Mikulčicko-kopčianska aglomerácia je nominovaná na zápis do Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V roku 2007  Pamiatkový úrad SR v spolupráci s Národním památkovým ústavom ČR  spracovali a odovzdali dokumentáciu k nominácii na zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Na území archeoparku sa spracovávajú jednotné česko-slovenské projekty. Iba tak sa zabezpečí bezhraničné chápanie problému v zmysle pôvodnej, bezhraničnej kultúrno- historickej situácie - tak v období Veľkej Moravy ako aj v Rakúsko-Uhorsku, v dobách, ktorých prejavy sa budú v koncepcii archeoparku prezentovať.

S veľkoplošným výskumom sa v tejto časti Mikulčicko-Kopčianskej aglomerácie v budúcnosti nepočíta. Vždy bude vybraná vedecko-výskumná vzorka, ktorá potvrdí alebo vyvráti  predpoklady odborníkov. Doteraz bolo odkrytých iba 6 hrobov, z  ktorých kostry a nálezy sú deponované v Záhorskom múzeu v Skalici.

Pamiatky Veľkej Moravy: Slovanské hradisko v Mikulčiciach - Kostol sv. Margity v Kopčanoch sú výnimočným svedectvom o kultúre významného zaniknutého západoslovanského štátneho útvaru Veľkomoravskej ríše, ktorá po celé jedno storočie výrazne  ovplyvňovala politické i hospodárske dianie vtedajšej stredovýchodnej Európy a po jej zániku na jej tradície naďalej nadväzovali ranostredoveké štáty, ktoré preukázali už väčšiu stabilitu.

Mikulčicko-Kopčianska aglomerácia je jedinou, relatívne neporušenou lokalitou s  výnimočným prípadom aglomerácie mestského charakteru a súčasne rezidencie vládnucej dynastie ranostredovekého kresťanského štátu, dochovanej v autentickej archeologizovanej podobe z 9. storočia.

V Zozname svetového dedičstva takáto pamiatka nie je zatiaľ zastúpená a nie je ani súčasťou indikatívnych zoznamov iných krajín

Kombinácia potenciálu územia z obdobia Veľkej Moravy s potenciálom kultúrnej barokovej krajiny: Potenciál barokovej krajiny vznikol zásluhou hospodárskych aktivít Františka Lotrinského, manžela Márie Terézie, kedy územie dnešných Kopčian zažívalo nebývalý hospodársky rozvoj. V obci sa postavila monumentálna budova Žrebčína, určená na chov koní pre cisársky dvor a komplex - Kačenáreň s rybníkom a sústavou kanálov, ktoré slúžili na chov a odchyt divých kačíc. Najvýznamnejším objektom bol areál Kaštieľa v Holíči, koncipovaného pôvodne ako vodný hrad, s priľahlým francúzskym parkom a bažantnicou. Kaštieľ bol so spomínanými hospodárskymi objektmi v Kopčanoch ako aj so samotnou obcou pospájaný komunikáciami s alejami. V súčasnosti sú objekty Kaštieľa a Žrebčína vyhlásené za NKP spolu s ochranným pásmom. Ruina Kačenárne a technické dielo rybníka sú vytipované na zápis za NKP.

 

 

Zdroj: Národní památkový ústav ( Česká republika), Pamiatkový úrad Slovenskej republiky.2007. Pamiatky Veľkej Moravy, Slovanské hradisko v Mikulčiciach Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch: dokumentácia k nominácii na zápis do Zoznamu svetového dedičstva.